Prečo dojčiť?

Krv a materské mlieko sú nenahraditeľné. Napriek veľkému pokroku vedy a techniky 20. a 21. storočia nepodarilo sa utvoriť a úplne nahradiť dve kvapaliny ľudského tela – krv a materské mlieko. Dve kvapaliny, ktoré často jediné môžu zachrániť život a vytvoriť predpoklady zdravia človeka. Poskytnúť ich človeku môže zas iba človek, ale kým krv môže poskytnúť v prípade potreby každý človek s príslušnou krvnou skupinou, materské mlieko môže poskytnúť iba matka po pôrode.

Dojčenie je prirodzený životný proces, je to viac ako obyčajné kŕmenie a materské mlieko je viac ako obyčajná potrava. V prvých mesiacoch je najlepšou možnou výživou, pretože spĺňa všetky požiadavky, ktoré sa od výživy očakávajú. Materské mlieko je prirodzená potrava, ktorú vytvára telo matky pre svoje dieťa, a preto je ideálne prispôsobená potrebám a rastu dieťaťa. Dojčenie je originálny, najmodernejší a najlacnejší spôsob výživy.

98 % mamičiek je schopných dojčiť, vlastne každá žena môže dosiahnuť tvorbu mlieka (prikladaním detičiek na prsník žien, ktoré neboli práve po pôrode, sa dosiahlo spustenie tvorby mlieka). Je potrebné, aby rozhodnutie mamičky o tom, že bude dojčiť, bolo „informované“, t.j. aby sa dozvedela o prednostiach dojčenia a rizikách použitia umelej výživy už v tehotenstve.

Dojčenie nie je len kŕmenie

Výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života zabezpečuje optimálny rast, vývin a zdravie dieťaťa. Po tomto časovom úseku prispieva k správnemu rastu, vývinu a zdraviu dojčaťa a batoľaťa dojčenie spolu s vhodnými príkrmami.[1]

Dojčenie pomáha pri vytváraní vzťahovej väzby, dokáže dieťa utíšiť, uspať, uspokojiť, dáva pocit bezpečia, odstráni bolesť, dodá energiu, pozitívnu náladu, zníži teplotu, zahreje. Vytvára vysokú úroveň schopnosti matky reagovať na individuálne potreby dieťaťa a pocit lásky. Dieťaťu dáva pocit bezpečia, vnáša do jeho života príjemné pocity, pocit organizovanosti, pociťuje ústa, tvár, hlavu ako príjemné, pociťuje hlad a nasýtenie. Okrem uvedených výhod, nedojčenie podmieňuje mnohé zdravotné riziká pre matku aj dieťa.

Mnoho rokov dozadu panovali medzi odbornou a laickou verejnosťou názory, že dojčenie je len zdrojom výživy novorodenca, keďže sa nikto nezaujímal o širší význam dojčenia. Našťastie sú v dnešnej dobe tieto názory prekonané a to aj vďaka dostupným štúdiám, ktoré svojimi výsledkami zmenili pohľad na dojčenie ako také.

Dojčenie na požiadanie je v prvom rade jednou z podmienok vytvárania vzťahovej väzby, ktorá rodičom pomáha lepšie spoznať svoje deti, správne reagovať na ich potreby, ľahšie znášať náročnú starostlivosť a deti sú vďaka nej zdravšie, odolnejšie voči stresu a menej plačú. Dojčením sa rozvíja mozog a vytvárajú mozgové prepojenia.
Prostredníctvom kontaktu koža na kožu dieťa svoju matku vidí, cíti jej vôňu a chuť materského mlieka, počúva jej hlas, pohybuje sa spolu s ňou a celým telom vníma ochranný dotyk matkinej náruče.
Dojčenie upokojuje, uspáva, tlmí bolesť, reguluje srdcovú frekvenciu, krvný tlak, znižuje horúčku, zohrieva, dodáva energiu, navodzuje pozitívnu náladu, dodáva pocit bezpečia a pomôže tam, kde nepomáha nič iné.
Medzi riziká nedojčenia patrí cukrovka prvého typu, zápalové ochorenia čreva, alergie, koliky, obezita, znížená imunita, zápal stredného ucha, zažívacie ťažkosti, ekzém a iné.

Dojčenie je rovnako dôležité aj pre zdravie matky. Znižuje riziko rakoviny prsníka, vaječníkov a maternice, chráni pred osteoporózou, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, znižuje riziko vzniku reumatoidnej artritídy a u niektorých žien (POZOR nefunguje vždy na 100%) potláča ovuláciu a odďaľuje nástup plodnosti.

Dojčenie pozostáva z dvoch vecí:
1.materské mlieko
2.satie na prsníku

Umelej výžive toto chýba. A nielen to. Umelému mlieku navyše chýba kolostrum. Umelé mlieko nebude mať nikdy také unikátne zloženie ako mlieko materské. Neexistuje totiž štandardné materské mlieko. Príroda to zariadila tak, že zloženie materského mlieka sa mení podľa potrieb dieťaťa a dojčením tak dieťa prijíma presne tie látky, ktoré v danej chvíli potrebuje.

Zloženie materského mlieka sa mení v závislosti od veku dieťaťa, od počtu predchádzajúcich tehotenstiev, od menštruačného cyklu, od stravy matky ,počas dňa, podľa toho, koľko času uplynulo od pôrodu, podľa toho, ktorý prsník ponúkne matka ako prvý a mení sa počas samotného dojčenia. Spolu s materským mliekom dostáva dieťa množstvo prospešných látok, ktoré majú vplyv na jeho správnu adaptáciu a na zdravie počas celého nasledujúceho života. Cukry a tuky sú variabilnými zložkami materského mlieka, kým bielkoviny sú jeho stálou zložkou.

Materské mlieko je unikátne nielen svojím zložením, stráviteľnosťou, ako aj obsahom ochranných a rastových faktorov a poskytuje dieťaťu ochranu pred infekciami Je kedykoľvek prístupné, má vždy primeranú teplotu a na rozdiel od umelej výživy nestojí ani cent.

Umelé mlieko nie je alternatívou materského mlieka a malo by sa s ním zaobchádzať ako s liečivom. Väčšinou nikdy nie je dôvod na podávanie umelého mlieka. Problémy s dojčením je potrebné riešiť. Nie však fľašou, cumlíkom, odstavením bábätka. Dobrý začiatok je podmienkou dlhodobého dojčenia (nie v horizonte mesiacov, ale rokov)!

Zdravotné riziká nedojčenia pre dieťa

Zvýšené riziko rôznych neinfekčných a chronických ochorení, najmä súvisiacich s metabolickými a imunitnými poruchami (napr. cukrovka I a II typu, alergie), ale aj vrátane syndrómu náhleho úmrtia novorodencov, vysokého tlaku a niektorých foriem rakoviny (napr. lymfómu a leukémie).[1]

Zvýšené riziko podvýživy, vrátane podvýživy čo sa týka bielkovín a energie v populáciách s nízkym príjmom a nadváha a obezita ako u populácií s nízkym príjmom, tak u populácií s vysokým príjmom, so všetkými následnými zdravotnými, vývinovými, sociálnymi a ekonomickými následkami.[1]

Zvýšené riziko dentálnej maloklúzie (nesprávneho vývinu chrupu s následným chybným zhryzom).[2][3]

Zvýšené riziko úmrtnosti dojčiat a batoliat v krajinách s nízkymi príjmami a postneonatálnej úmrtnosti v krajinách s vysokými príjmami.[4][5]

Zvýšené riziko hospitalizácie ako v nízko- tak aj vo vysokopríjmových krajinách.[6][7]

Zhoršené výsledky vývinu mozgu a testov kognitívneho vývinu.[8][9][10][11]

Riziká nedojčenia pre matku

Zvýšené riziko krvácania po pôrode a pomalšia involúcia maternice.

Zníženie intervalov medzi pôrodmi a zvýšená strata krvi počas menštruácie.[12]

Oneskorený návrat na hmotnosť pred otehotnením.

Zvýšené riziko rakoviny prsníka a vaječníkov.[13]

Zvýšené riziko osteoporózy a fraktúry krčka stehennej kosti po menopauze.